Ohliadnutie sa za turnajom v Srbsku

Na začiatku minulej sezóny sme na našom septembrovom turnaji žiakov privítali silné srbské družstvo G2000 a mladší Sloga Kraljevo. Chlapci tohto družstva sezónu predtým vyhrali súťaž vo svojom regióne (Raško Kosovo je jedným zo siedmych regiónov v Srbsku) a tak to bolo to správne družstvo pre náš turnaj.

Už na turnaji sme dostali ponuku vycestovať na letný kemp do Kraljeva. Celý rok sme pracovali s touto myšlienkou...

V dňoch 27.-31.8.2014 sme absolvovali kemp v Srbsku – absolvovalo ho 23 chlapcov ročníka 2000 a 2001, 4 rodičia, tréner a šofér.

Do Kraljeva je to bez mála 800 km, vyrazili sme o 6:00 hod spred ZŠ Zoborská. Na ceste sme si dohodli priateľský zápas v Subotici, cca. po prvých 420 km na ceste. G2000 vyhrali nad nekompletným 3. družstvom regiónu Vojvodina 71:53 (37:26), G2001 prehrali 59:76 (34:33) tiež s tretímm ale kompletným družstvom. Tu sme sa stretli hneď s dvomi extrémami – ešte sa nám na Slovensku nestalo, aby po skončení zápasu svietilo na svetelnej tabuli 42 domácich a len 4 naše (hosťovské) fauly. Ten pomer medzi faulami bol skutočný, na druhej strane, v týchto zápasoch sa šestky po 5. faule vo štvrtine nehádzali – lebo slivky. Cenné bolo na obidvoch zápasoch to, že chlapci si museli zvyknúť na enormný tlak na hráča s loptou.

Kraljevo, kde bol náš cieľ cesty, je pre nás veľmi zaujímavé 120 tisícové mesto “orientálneho strihu“. Má neskutočne peknú „promenádu“ pešiu zónu (so stredom na námestí s priemerom 100 m a do 2 km ulíc z nej vychádzajúcich len pre peších) s letným sedením, obchodmi, občerstvením, pukancami, ….my sme bývali na periférii na internáte strednej školy. Ubytovanie sa chlapcom páčilo – všetko bolo nové – ale aj preto, že spali v posteliach.

Druhý deň - štvrtok

Laždé družstvo čakal 1 zápas a doobeda malo družstvo 2000 spoločný tréning s domácimi hráčmi, kde polovicu tréningu viedol hosťujúci tréner Štefan Gabriel a druhú polovicu tréner domáceho družstva Slogy pán Nikola Jovič. Na tréningu sme sa aj usmievali popod fúzy (tréner) nad ballhandlingom domácich a pri „core“ sme sa tešili aký sme „silní“. A to sme nevedeli, čo nás večer čaká. G2000 hrali v športovej hale s domácimi (inými ako na tréningu) - tí boli nabudení, oproti minulému roku, kde sme na domácom turnaji prehrali s nimi len o 18 bodov, narástli a pribudli im aj 2 hráči 197-198 cm vysokí. To bola sprcha! Valil sa na nás protiútok za protiútokom a oslabené družstvo (o pendlov, ktorí hrali za 2001 a 3 necestujúcich podkošových hráčov) prehralo 49:104 (29:63). Domáci nás utešovali, že to bol ich životný zápas, ale nepomohlo...  G2001 hrali s miestnym (v Kraljeve je 6 basketbalových chlapčenských klubov, z nich Sloga dominuje) Panther Kraljevo 29:42 (15:16). Tento zápas bol zápasom jedného šikovného chlapca a zopár „zlých mužov“ v domácom drese. Naučili sme sa, že aj nemožné je možné a treba ďalej hrať.

Tretí deň – piatok

Opäť sme hrali každé družstvo jeden zápas, pre únavu sme odmietli ďalšie spoločné tréningy. G2000 hrali s družstvom Mladosť Čačak a prehrali 42:68 (15:31). Išlo o konsolidované družstvo, výškovo porovnateľné s nami, oproti nám boli dôraznejší pod košom a niektorí chlapci aj s lepším riešením situácie 1-1. Výsledok G2001 s KINGS Kraljevo neodrazil pomer síl, lebo podľa domáceho trénera hrali aj s chlapcami narodenými v roku 2000 (a tí boli výrazne lepší). Hrateľný súper, opäť dôraz v poli, enormný tlak na vysokých – dobrá skúsenosť.

Štvrtý deň – sobota – posledný deň

Opäť 2 zápasy – G2000 hrali so Spartakom Čačak. Nízky a rýchly súper, stiahol sa do trestného územia a keďže sme neboli schopní trafiť z poľa do koša, prehrali sme 43:6 (23:31). Silný dôraz pod košom nám bránil doskakovať pod súperovým košom a nevytvárali sme si ďalšie šance na bodovanie. Opakovane sme sa uchyľovali na individuálne zakončenie, ktoré do postavenej obrany malo malú šancu na úspech. G2001 hrali so Slogou Kraljevo. Domáce družstvo ťahali ku dobrému výsledku 3 hráči 2001 trénujúci so staršími chlapcami (najmä syn nášho hostiteľa M. Babiča – 190 cm vysoký chlapec s postavou medveďa a rukami rýchlymi ako blesk vzbudzoval oprávnený obdiv). Zápas sme prehrali 43:67 (23:31), bol však vedený v priateľskej atmosfére. Zaujal nás opäť dôraz pod košom, kde sa naši vysokí ani nedostali ku košu.

Posledné zápasy boli do obeda a tak osprchovaní a unavení okolo 13:30 hod. sme nasadli do autobusu a nabrali sme smer domov, kde sme sa dostali až ráno o 6:00 hod. nasledujúceho dňa (vyše 4 hodiny sme stáli na hranici Maďarsko-Srbsko). Na ceste nás prekvapilo „sťahovanie národov“ občania južných európskych krajín (najmä tureckí občania) sa vracali z dovolenky do svojich nových krajín (Nemecko, Rakúsko, Belgicko...).

Pred hodnotením prínosu pre chlapcov sa tlačia do klávesnice niektoré poznámky:

• hosťom domáceho klubu bolo v rovnakom čase aj chlapci z Levíc G2000 s trénerom Ištokom, zo 4 zápasov prehrali 3 po vyrovnanom priebehu,
• deň pred odchodom zorganizoval hostiteľ p. Babič (inak bývalý hráč NBA a Žalgirisu Kaunas, ale aj Interu,Nitra a Prievidze) posedenie trénerov, kde pri vzájomnej výmene vyvstali viaceré zaujímavosti ako napr.  Sloga Kraljevo 2000 dominuje v regióne Raško Kosovo a domáci očakávajú výborné umiestnenie aj v rámci Srbska až po majstra. Zároveň sa domáci tréneri obávajú „kradnutia hráčov„ zo strany silných v Srbsku, ale aj v Európe( 1 chlapec na hranici U14/15 už odišiel z iného oddielu v Srbsku do mládežníckej akadémie Realu Madrid)
• vzťah ku športu je v Srbsku iný ako u nás. Na brehu rieky Ibar, pár metrov od centra, nie sú luxusné rezidencie ako v Bratislave, ale ihriská – tenisové, plážové volejbalové, futbalové a basketbalové – na tých sme videli ako pri umelom osvetlení hrajú dôchodcovia! Pri „našom“ internáte boli asfaltové ihriská, kde domáci chlapci hrali do polnoci basketbal pri umelom osvetlení. A tak, keď M. Babič hovorí, že družstvo 2000 poskladali pred 3 rokmi a odvtedy ho doplňujú, v poslednom roku o dvoch 198 cm, myslí tým, že zapracuje chlapcov do družstva. Ale oni „búchajú“ do lopty možno od 5 rokov!,
• šport v Srbsku stojí na rodičoch rovnako ako v Nitre (nie je to tak na celom Slovensku!) Chlapci platia identické poplatky ako v našom klube (pri polovičných príjmoch), možno srbskí rodičia považujú tieto peniaze za investované (lebo ich deti sa presadia a zarobia), naši rodičia tieto prostriedky považujú za „minuté“ a neočakávajú ich návratnosť (a od toho sa odvíja – nie u všetkých – aj ich vzťah skôr ako ku krúžku a nie ako spôsob na  vylepšenie sociálneho statusu).

Závery

Pre všetkých zúčastnených (aj pre 4 rodičov, ktorí sa zúčastnili) to bude prevdepodobne zážitok na celý život. Z 23 chlapcov, ktorí sa zúčastnili kempu bolo 11 G2000 a 12 G2001 pričom zájazdu sa zúčastnil aj talentovaný chlapec zo Serede R. Šikovský. Tieto závery sú pre naše deti ale aj pre rodičov a rovnako aj nadšencov nitrianskeho basketbalu.

Pre chlapcov sa ponúkajú v miestnych podmienkach nasledovné možnosti zlepšenia:

• vždy prísť na tréning aj pri svalovke po predchádzajúcom tréningu, drobnom zranení, bolesti hlavy...., snažím sa v škole, aby mi rodičia nezatrhli basketbal,
• na samotnom tréningu som sústredený, snažím sa naučiť nové veci, upozornenie trénera si osvojím a nie púšťam druhým uchom von, udržujem vysoké tempo vykonávania cvičení, nehrám sa na chytrého útočníka pri nacvičovaní obrany, som disciplinovaný... podľa mojich skúseností samotná miera sústredenej práce na tréningoch dokáže spôsobiť rozdiel vo výkonnosti chalana vo veľkosti 1 levelu za jeden tréningový rok!
• individuálne sa môžem zlepšovať driblovať na 1 m2, hádzať si na školskom dvore, dohodnúť sa s kamarátom, behať po lese, posilňovať s vlastným telom, bicyklovať.....všetko sa počíta,
• životospráva – pravidelný spánok (ani zápas play off v NBA nie ja dostatočným argumentom pre ponocovanie!) je železný zákon, pravidelné pestré stravovanie, u niektorých aj kontrola váhy, toto všetko je veľmi dôležité.

Pre rodičov doporučujem „srbský prístup“, lebo „vrátenou investíciou“ je aj schopnosť vášho chlapca dlhodobo cieľavedome pracovať na naplnení svojho cieľa. A postupne aj nitriansky mládežnícky basketbal prenikne do reprezentačných kolektívov a naši chlapci sa presadia aj vo veľkom basketbale. Som o tom presvedčený!

Pre mesto, kraj a štát je tých doporučení v rámci dnešných možností veľa, napríklad:

• zaviazať školy, aby prenajímali školské telocvične do 20,00 hod. len mládežnícke tréningy!, posunúť športovcov v dospelom veku za túto už pre deti nevhodnú dobu,
• podporovať mládežnícky šport priamo znížením prenájmu aby šport mohli vykonávať aj sociálne slabšie vrstvy, dnes náklady na telocvičňu v rámci nášho klubu tvoria cca 2/5 rozpočtu, prečo dospelí neplatia za telocvičňu viac.
• technicky vyriešiť a reálne prevádzkovať školské telocvične aj cez víkend, v zimných mesiacoch, keď školské telocvične preberajú aj funkciu lokálnych športovísk, zabezpečiť oddelené vykurovanie telocviční od školy,
• podporovať prednostne pravidelné športovanie na úkor rôznych kampaní typu „Zober loptu nie drogy“, ktorá má dnes rozpočet vo výške polovice celej SBA! To naozaj niekto predpokladá, že po jednorázovej akcii, kde sa stretnú najšikovnejší žiaci viacerých škôl 1 x do roka, pribudnú športovci? Fotky z takejto akcie sa objavia na viacerých weboch, marketingovo je to O.K. a realita? Bude viac športujúcich detí, viac krúžkov, nejaký futbalisti začnú hrať basketbal, o čo nám ide? Kto má z toho prospech finančný, spoločenský, politický?
• poďme študovať český prístup, dali si do poriadku vrcholové športové orgány, dohodli rámec financovania, kde svoje miesto majú rodičia, obec, kraj a štát a vniesli do toho všetkého zásluhovosť a výsledky na seba nenechali dlho čakať!

bkmspunitra.sk, autor: Štefan Gabriel